Jak bydlí Lusy z Vrecenapadov

Náš prázdninový návštěvní týden je v plném proudu a dneska to tedy bude jízda!

Humor, roztomilost, něha, fantazie, parádní parádnost. Popsala jsem teď bydlení, kam dneska jdeme na návštěvu nebo jeho majitelku Lusynku z blogu Vrecenapadov.sk, která nás už netrpělivě vyhlíží z balkonu? Můžete hádat...Uhádl ten, kdo si pomyslel, že "jaká je Lusy (vtipná, roztomilá, něžná, fantastická a parádně parádní), takový je její byt". Víte, u Lusy doma se vám bude chtít tancovat, zpívat, radovat se, nedívat se na hodinky, jen tak si snít a taky nevěřit vlastním očím (tolik úžasností na jednom místě a jeden doopravdický zajíček k tomu!). Jsem pohlcená všemi jejími nápady, všemi vychytávkami, každou maličkostí i každou veličkostí, zkrátka vším. Jsem si jistá, že moje nadšení pochopíte, jakmile vstoupíte do dveří.

Prosím, nemeškejme už tedy ani chvilku (tedy maximálně jen tu chvilku, během které si hned teď odskočíte pro voňavou kávu nebo koktejl, protože u dnešního článku je potřeba mít po ruce nějakou dobrotu - tohle povídání si totiž nejde jen tak rychle přečíst, to si musíte vy-chut-nat a užít si každou řádku a každou legrácku; stojí to za to). ♥

Tak tedy...urobíme jedno nedočkavé klop-klop na dveře a uvidíme, co se bude dít...;-)

Už ste o tom počuli? Totiž, že dnes u nás doma čakáme veľmi, preveľmi vzácnu návštevu? Na dvere nám zaklope ten najmilší hosť, akého si viete predstaviť. Hosť, ktorý sa na návštevách rád ukrýva v maľovaných skriniach alebo pod huňatými dekami, nadšene ochutnáva čerstvo upečené bábovčičky;-), a kým v jednej ruke ladne drží pohárik ružového vína, s velikánskym úsmevom na tvári tou druhou dolieva voňavú kávu všetkým naokolo. Alebo s kávou v ruke dolieva ružové? Tak alebo tak, to s tým úsmevom platí stopercentne.:-) A vy ste to už určite podľa tohto popisu uhádli - bude to Vivi!♥ A vraj zo sebou privedie aj vás! Ó jeje, to bude návšteva roku! O chvíľu ste tu, a tak utekám do spálne, z vešiaku zvesím šaty na túto špeciálnu príležitosť;-), z "hendmejd" rebríko-botníku zoberiem ružové lodičky, no a kým vy budete robiť klop-klop na dvere, ja budem robiť klop-klop po podlahe utekajúc vám otvoriť.:-) Poďte ďalej, milí hostia!

Vitajte u nás doma, v starom tehlovom byte s výhľadom do parku, v ktorom pri našom prerábaní nezostal kameň na kameni (v tom byte, parku sme sa ani nedotkli;-). Stavalo sa a búralo, steny padali a vznikali. Od podlahy až po strop, od okien po dvere, od nábytku až po vybavenie kuchyne či kúpeľne, všetko prešlo našimi (pre interiérový dizajn nadšenými) rukami a rekonštrukciou. A ja vás tak teraz môžem pozvať napríklad do našej obývačky, usadiť vás medzi bielymi stenami na dva farebné gauče, ktoré sme si nechali očalúniť líškami, srnkami a krabmi:-) alebo si s farebnými vankúšikmi posadáme rovno na tmavošedú podlahu a ja vám ukážem náš DIY koberec polepený mapami, obrázkami, obalmi kníh či fotkami z časopisov. Rada vám ukážem aj náš čierny sklenený stôl, náš malý balkónik, náš jediný obraz na stene;-), na inej stene vám premietnem nejaký dobrý film alebo vás nechám poležať si v knižnici... Kde? V knižnici? To je to, čo sa tam vzadu odráža v sklenených dverách vstavanej skrine?

Áno, to je ona. Trošku krivá, že?;-) Nebojte, nič nespadne. Vyrobil ju náš skvelý ujo stolár presne podľa našich požiadaviek a výpočtov (a že to bolo občas fakt ťažké vypočítať...;-). Je inšpirovaná jedným dizajnérskym kúskom (len sme si privymysleli to sedenie a ležanie v nej) a asi nás nikdy neomrzí. Možno preto, že sa jej šikmé poličky cez Vianoce dokážu správnym umiestnením svetielok zmeniť na vianočný stromček;-), a že sa v nej okrem knižiek nájdu aj poháre na margaritu, starožitné šálky, stolové hry, krabičky s temperovými a akvarelovými farbami, staré časopisy, nové kabelky;-), fľaša Viney (alebo rovno vína). Alebo kávovar...

To vám potom (ležiac pod ním) tečie výborná kávička rovno do úst.;-) A ja si už niekoľko rokov stojím za tým, že kávovar v obývačke je superpraktická vychytávka.:-) A že zvieratkovské potlače a motívy sú naj (tento ružovo-papagájový u nás rozhodne nie je jediný;-). No a koho by zaujímalo, prečo mám notebook položený na žehliacej doske... nooo... ono totiž... to ako žehliaca doska už dávno neslúži. Urobila som si z nej barový (a tak trochu pracovno-písaco-počítačový) stolík. A keďže vrchnou "doskou" toho stolíka nie je doska, ale mriežka, vešiam si na ňu zospodu všetky svoje veľké náušnice. Ale na tie Hello Kitty samolepky na nohách sa ma nepýtajte, to bol skrátka iba úlet (ale udržal sa... veď som hovorila - zvieratká, to je naše;-).

Názorná ukážka. Ak sa vám bude zdať, že máte na zelenom gauči s krabíkmi málo miesta, môže za to zajačik. Vlastne zajačica. Gauč (alebo celý byt? niekedy už neviem...;-) je skrátka jej. Musí mať za každých okolností prehľad, čo sa u nás (najmä v kuchyni) deje. Tak tam poďme spolu trošku nakuknúť (ale dobre vieme, kto tam bude prvý)...

Do kuchyne sa dá totiž zoskočiť rovno z gauča. Pod oknom stojí starý zrekonštruovaný stôl a stoličky, všetky dobrotky (aj chladnička) sú schované v červenom kuchynskom boxe so vstavanými bielymi spotrebičmi, no a nedoceniteľnou, úžasnou, milovanou súčasťou kuchynského nábytku sú pre nás dva chrómové regále, v ktorých máte vždy všetko poruke, v ktorých je (akoby zázrakom) stále poriadok, na ktoré môžete zavesiť vrecko ryže alebo utierku, položiť na ne šálky, taniere, fľaše, zaváraniny, pašteky, domáce džemy, váš najlepší porcelán aj najväčšie hrnce - všetko na nich skrátka bude vyzerať dobre. Vyslovujem jedno kuchynské Ach!♥ ... Pôvodné dvojkrídlové dvere medzi týmito miestnosťami sme zrušili, takže ten, čo varí (pri kuchynskej linke, ktorú za stenou vľavo nevidno), môže rovno prijímať pokyny od toho, ktorý leží na gauči.;-)

Jedny bryndzové halušky, bejby!

Žiadny strach, to vám len predstavujem náš druhý "obraz".;-) Keď ON priniesol zo strelnice ten skvelo vyzerajúci terč, na ktorom boli prilepené ešte štyri ďalšie malé terče, ONA vedela: musí visieť. Ten terč. Urobíme z neho obraz. Dáme ho len pod sklo alebo aj do rámiku? Bieleho? Alebo čierneho? A bude visieť tu? Alebo radšej tam? Ale kedy sa dostaneme k sklenárovi...? Niektoré veci sú také komplikované! Odmietam čakať. Beriem do rúk papierovú lepiacu pásku a demonštratívne nezasklený, nezarámovaný obraz vešiam (vlastne lepím) nad svoj gauč. Takto naň môžem kedykoľvek dokresliť napríklad malé pištolky, niečo naň dopísať, prilepiť ďalší malý terč alebo náhodne nájdenú tematickú fotku z detstva, no a ak nás raz náš čiernobiely obraz omrzí, stačí ho len odlepiť a zrolovať. Niektoré veci sú také jednoduché!

Ale späť do kuchyne. Tam sa varí všehochuť z rôznych kútov sveta. Miešajú sa tu spolu nové veci so starými, úlovky z obchodov s úlovkami z trhov, starožitné taniere a šálky z burzy s novým porcelánom z internetu, solničky, ktoré si vždy nosíme z dovoleky, paličky, ktoré vám z dovolenky priniesol niekto iný, drevená doska so zajačími ušami z Anglicka, "cigarové" koreničky z Francúzska... to všetko dáva nášmu bytu svoju príchuť, práve to ho dokáže poriadne okoreniť. Drobnosti, ktoré spolu tvoria celok. Náš domov. A o to sa tak nejak snažíme v celom byte. Nielen v kuchyni, ale aj ostatných miestnostiach. (ostatne, v kuchyni ma moc často nehľadajte;-)

Keď k nám prídete nabudúce, zaklopkajte na dvere spálne. Budem pravdepodobne sedieť na tejto bielej stoličke pri tomto bielom stolíku (tiež od šikovného uja stolára) so šuflíkom zdobeným servítkovou technikou. A s farbami, štetcami, lepiacimi páskami, fixkami a pastelkami ukrytými v ňom. Pri stole, na ktorom sa vyrábajú náhrdelníky, pozlacujú drevené náramky, vystrihujú nové zápisníčky a vymýšľajú rôzne do-it-yourself nápady.

Tak ak by ste chceli bližšie nakuknúť napríklad do výroby rebríko-botníku, na rekonštrukciu kuchynského stola a stoličiek, lepenie čarovného koberca, stajlovanie knižnice na vianočný stromček, pozlacovanie všetkého možného aj nemožného alebo budete mať len tak cestu okolo, rada vás privítam - ako Vivinka hovorí: "vo Vrecku".:-) Príďte, prichystám vám nejaké pekné (pozlátené) papučky.;-)